fbpx
dovolenka

Koľko dní by mala trvať ideálna dovolenka?

Dovolenka je niečo, na čo sa každý z nás neuveriteľne teší. Predstava voľných dní bez pracovných povinností, porád, stretnutí, telefonátov a e-mailov nám pripomína raj. Vedeli ste však, že nie je dovolenka ako dovolenka? Koľko dní voľna by sme si mali vziať, aby sme si naozaj dobre oddýchli? A ako by nám k tomu mal dopomôcť náš zamestnávateľ? Všetko o dobrej dovolenke prezradí náš pracovný psychológ Filip Ambróz.

Prečo vlastne potrebujeme dovolenku?

Mnohí z nás si myslia, že dovolenka je pre nás dôležitá preto, aby sme si zlepšili pracovný výkon, načerpali nové inšpirácie, kreativitu či získali nové, čerstvé nápady. Nie je to však celkom tak. „Všetky spomenuté pozitíva sú v skutočnosti dôsledkami niečoho celkom iného. Sú len dobre známymi dôsledkami redukcie stresu.“ vysvetľuje Ambróz.

Podľa Ambróza sú dovolenka a oddych predovšetkým nástrojmi na zvládanie pracovného stresu a slúžia tiež ako prevencia vyhorenia. „Je to ako keď dáme auto do servisu. Je možno pravda, že po pravidelnej údržbe pobeží hladšie, rýchlejšie a tichšie ako predtým. Do servisu ho však nedávame preto, aby sme ho zrýchlili, alebo vylepšili. Ide nám predovšetkým o udržanie, prípadne obnovenie dobrej funkčnosti.“ tvrdí.
„Dovolenka teda nie je prostriedok na zlepšenie pracovného výkonu, kreativity a životného šťastia. Je dôležitým predpokladom ich udržania.“ zdôrazňuje Ambróz.

Pracovať na dovolenke? Bez problémov, treba si však ustrážiť čas.

Aj vy si myslíte, že práca na dovolenke jednoducho nepripadá do úvahy? Že počas našich voľných dní by sme ani nemali nakuknúť do e-mailov či len okom nazrieť na firemný telefón? Psychológ v tom nevidí problém: „Ak si denne vybavíte pár telefonátov, či reagujete na dve-tri najdôležitejšie správy, nemusíte sa vôbec znepokojovať. Nakoniec, mnohých z nás práca baví a zaujímať sa o pracovné novinky nám oddych prekaziť nemusí.” objasňuje Ambróz.

Podľa psychológa pritom to, či na dovolenke pracujeme, nemá takmer žiaden vplyv na mieru, v akej si oddýchneme. Ako je to možné? „Výskumy ukazujú, že ľudia na dovolenke totiž obvykle nepracujú dlhšie ako 30 minút denne. Zároveň si môžu zvoliť, kedy, kde a ako budú pracovať. Táto možnosť úplne stačí na to, aby kompenzovala čas, ktorý práci venujú.“ objasňuje. Ambróz však upozorňuje, aby sme sa nenechali pohltiť pracovnými záležitosťami a nedovolili im stiahnuť nás späť do kolotoča povinností. „Ak budeme na dovolenke pracovať 8 hodín denne, prípadne budeme musieť byť k dispozícii v určený čas, efekt dovolenky sa bude priamo úmerne strácať.“ vysvetľuje.

Musíme ísť na dva týždne na Maldivy, aby sme si skutočne oddýchli?

Ambróz tiež vysvetľuje, ako by sme si mali správne naplánovať dovolenku. Koľko dní potrebujeme a akú destináciu by sme si mali vybrať, aby sme si dokonale oddýchli? Ste presvedčený, že ideálne je vziať si voľno na čo najdlhší čas? Odpovede vás možno prekvapia. „Rozumné je plánovať kratšiu dovolenku, napríklad 9 dní, teda jeden pracovný týždeň. Brať by sme si ju však mali častejšie. Povedzme každé tri mesiace.” tvrdí Ambróz. Dvoj či trojtýždňové pobyty nemajú veľký zmysel, pretože ako hovorí psychológ, pozitívne dôsledky pre naše zdravie, šťastie a pohodu rastú iba približne do ôsmeho dňa dovolenky.

Myslíte si, že našu spokojnosť a to, ako si oddýchneme, ovplyvní miesto, kde sa na dovolenku vyberieme? Na to, aby sme sa zrelaxovali, nepotrebujeme minúť tisícky eur. „Dovolenková destinácia, ani peniaze, ktoré do nej investujeme, s pozitívnymi efektmi dovolenky nijako nesúvisia. Je úplne reálne, že 8 dní strávených u starej mamy pri rybníku môže mať pre náš oddych väčší prínos, ako dvojtýždňový autobusový zájazd k moru.“ prezrádza Ambróz.

Ste hasič, policajt, lekár či novinár? Obzvlášť vy nezabudnite na oddych!

Sú pracovné pozície, pri ktorých hrozí enormná fyzická a tiež aj duševná záťaž. Ktoré povolania by si mali dávať obzvlášť veľký pozor na to, aby si zabezpečili dostatočný oddych a relax? „Medzi desiatkou najstresujúcejších zamestnaní sa pravidelne umiestňujú napríklad vojaci v aktívnej službe, lekári, policajti, hasiči, projektoví a event manažéri, televízni redaktori, novinári, profesionálni vodiči či vyšší manažment.“ objasňuje Ambróz.

„To sú však len povolania ohrozené pracovným stresom najviac.“ dopĺňa psychológ. „Do hry vstupuje tiež veľké množstvo individuálnych premenných. Na oddych a relax by teda mali dbať naozaj úplne všetci. V stávke nie je totiž nič iné ako naše šťastie, zdravie a životy.“ upozorňuje.

K oddychu zamestnancov by mali prispieť aj zamestnávatelia. Ako?

Je aj v záujme zamestnávateľov, aby mali spokojných a oddýchnutých zamestnancov. Spoločnosti by mali podnikať také kroky, vďaka ktorým predídu vyhoreniu svojich ľudí. „Zamestnávatelia by mali pochopiť, že je dôležité podporovať zamestnancov v tom, aby si dovolenku čerpali priebežne. Dnes sa často stretávam s tým, že organizácie síce nabádajú zamestnancov, aby si ročný objem dovolenky dočerpali, avšak bez toho, aby im vytvorili možnosť si ju čerpať aj priebežne – napríklad vybudovaním zastupiteľnosti.“ konštatuje Ambróz.

Čo by mali robiť spoločnosti ak chcú redukovať pracovný stres a zabrániť predčasnému vyhoreniu svojich pracovníkov? Toto radí pracovný psychológ Filip Ambróz:

  • zabezpečiť vhodné pracovné podmienky (prostredie, mzdu, kvalifikovaný manažment, bezpečnosť pri práci a pod.)
  • umožniť a podporovať priebežné čerpanie dovolenky
  • dbať na profesionálny rozvoj a kariérny rast pracovníkov
  • poskytovať zamestnancom pracovnú flexibilitu
  • Práve pracovná flexibilita je z pohľadu Ambróza pre zamestnancov skutočne dôležitá: „Voľná (kĺzavá) pracovná doba, možnosť práce z domu či iného miesta sú veľmi efektívnymi nástrojmi redukcie pracovného stresu zamestnancov. Umožňujú im totiž jednoduchšie prepojiť svoj pracovný život so súkromným – dosiahnuť work-life balance.“ vysvetľuje.

A prečo je dôležité, aby sa zamestnávatelia prispôsobili súčasným potrebám zamestnancov? „Slovensko v oblasti pracovnej flexibility výrazne zaostáva za priemerom našich európskych, najmä západných susedov. Odráža sa to potom na úrovni pracovného stresu a zároveň nás to – spolu s ďalšími dôvodmi, posúva na posledné priečky v oblasti našej pracovnej spokojnosti.“ uzatvára Ambróz.

Comments:0

Pridaj komentár